Njuškii siskáldâsân

Euroop union

Wikipedia:st
Euroop union lippu
Kárttá

Euroop union (suomâkielân Euroopan unioni, ruotâkielân Europeiska unionenorjâlâškielân Eurohpá uniovdna) lii pooliitlâš já ekonomâlâš staatâlitto, moos kuleh 27 jiečânâs já jiešmerideijee eurooplâš jeessânstaattâd.

Euroop union jeessânstaatah láá Belgia, Bulgaria, Eestieennâm, Espanja, Irland, Italia, Kreikka, Kroatia, Kypros, Latvia, Liettua, Luxemburg, Malta, Nuorttâriijkâ, Portugal, Puola, Ranska, Romania, Ruotâ, Saksa, Slovakia, Slovenia, Suomâ, Tanska, Tšekki, UŋgarVuáládâhenâmeh.

Euroop unionist lii ohtâsâš vaaluut euro ().

Olmoošloho

[mute | mute käldee]

Ive 2025 aalgâst

[mute | mute käldee]

Euroop union kuávlust assii 1.1.2025 450,4 miljovn olmožid. Tot lâi 1 070 702 olmožid eenâb ko 1.1.2024. Pajanem suijân lâi enâmânvarrim. Enâmustáá ulmuuh ääsih Saksaast (83,6 miljovn olmožid), Ranskaast (68,6 miljovn) já Italiast (58,9 miljovn). Tai kuulmâ eennâm olmoošloho lâi joba 47 % ubâ EU:st. Ucemustáá ulmuuh assii Maltast (0,6 miljovn), Luxemburgist (0,7 miljovn) já Kyprosist (1 miljovn). Suomâst assii 5,6 miljovn olmožid ađai 17. enâmustáá.[1]

Olmoošloho pajanij 19 EU-enâmist. Enâmustáá pajanii Malta (+19 ulmuin jyehi 1 000 ulmuu uásild), Irland (+16) já Luxemburg (+14,7) olmoošlovoh. Olmoošloho kiäppánij 8 enâmist, enâmustáá Latviast (-9,9 ulmuin jyehi 1 000 ulmuu uásild), Uŋgarist (-4,7) sehe PuolastEestienâmist (-3,4).[1]

Euroop union olmoošlovo pajanem lii hiđásmâm. Vala 1960-lovvoost olmoošloho pajanij koskâmiärálávt 3 miljovnáin ulmuin ivveest tagarijn staatâin, moh kullii Euroop unionân ive 2025. Iivij 2005–2024 tot pajanij koskâmiärálávt tuše 0,9 miljovnáin ulmuin ivveest. Ton lasseen iivij 2012–2024 EU:st ulmuuh jammii eenâb ko šoddii.[1]

Fáádást eres soojijn

[mute | mute käldee]

Käldeeh

[mute | mute käldee]

  1. a â b Valkeapolku, Valtteri: EU:st ääsih tääl paijeel 450 miljovn olmožid anarasaavis.fi. 15.7.2025. Čujottum 15.7.2025.